Časopis MARKIZA

b

 
Pes je mojimi očami
Autor: Gabina Weissová   
Utorok, 22. máj 2007
„Kým som nemal vodiaceho psa, zodral som strašne veľa topánok. Všade som zakopával...“

Ivan Nestarec býva v Senici aj s labradorkou Besi. „Besi je stopercentná, funguje ako švajčiarske hodinky.“

Nevidím vôbec nič...
V roku 1997 to išlo s mojím zrakom dolu vodou a nakoniec som oň prišiel celkom. Zužoval sa mi obzor. Predstavte si, že vidíte akoby cez dve dlhé rúry a na konci je minimálny obraz, ktorý sa napokon aj tak stratí. Podal som si teda žiadosť o pridelenie vodiaceho psíka, skontaktoval som sa s pánom Bartalošom, vtedajším riaditeľom Výcvikovej školy pre vodiacich psov v Bratislave, a od 25. 8. 2003 mám pri sebe moju Besinku. Zvykli sme si na seba takmer okamžite a sme spolu už štyri roky, v dobrom aj v zlom...

Pes je nenahraditeľný
Kým som nemal vodiaceho psa, bol som odkázaný na asistentku alebo na niekoho, kto ma odprevadí, kam potrebujem. Musel som držať niekoho za rameno alebo za ruku, aby som sa nenatiahol. Dnes je tým sprievodcom Besi a ide so mnou úplne všade, nikdy ju nenechávam doma samu. Vezmem bielu palicu a ideme.

Problémy sú, keď...
Keď nepoznám terén, neviem presnú cestu. Ako minule, boli sme v Holíči a prišli sme na križovatku. Nevedel som presne, či doľava, alebo doprava, samozrejme, ani Besi, tak ostala stáť. Počkali sme, kým nešiel niekto okolo. Zistím to podľa chôdze, paničky klopkajú opätkami. A opýtam sa...

Farby si pamätám
Viem si predstaviť červený sveter, viem, aká je červená farba. Zo začiatku mi pri orientácii pomáhala palica. Nikto ma to však neučil a pri chôdzi som ňou trieskal okolo seba, dokonca som sa od strachu pomočil, keď som prechádzal cez hlavnú cestu. Mal som obrovský strach. Našťastie v roku 2001 som sa dostal do Rehabilitačného strediska pre zrakovo postihnutých v Levoči a tam ma 24 hodín denne učili palicu používať. Je tam skvelý personál na čele s pánom riaditeľom. Naučili ma aj hľadať orientačné body, vedieť rozoznávať zvuky... Viete, inak znie cinknutie palice o chodník a inak o budovu, svoj zvuk má aj kovové zábradlie a iné je to na tráve.

Sme rôzni
Sú ľudia, ktorí sa už stretli s hendikepom, niektorí aj vo vlastnej rodine, a tí ma vedia veľmi dobre pochopiť. Sú však aj takí, ktorým je to cudzie a povedia vám, že iba zbytočne beriete peniaze. Veľmi rád by som s nimi menil. Pokojne sa vzdám toho, čo mám, a vymením svoju slepotu za ich zdravé oči. Ktovie, čo by hovorili potom...

Doma je to istota
Tam som vo svojom živle a viem presne, kde čo mám. Keď však príde brácho a poprehadzuje mi veci, všetko hľadám a nadávam pritom. Žijem sám, upracem si, navarím... Občas sa niečo podarí a z času na čas aj prihorí. Je to zvyk. Treba vedieť, že polievka sa varí asi 40 minút, mäso sa pečie 50 – 55 minút...

Hodinky, pípací pohár a hlas v počítači
Koľko je hodín, zistím ľahko. Odklopím sklíčko a nahmatám čas podľa ručičiek. Trojka, šestka, devina a dvanástka majú dve čiarky, ostatné číslice jednu. Pípatko na pohári mi zas pomáha pri nalievaní vriacej vody do hrnčeka, zapípa, keď je plný. Ale taký mám len doma, v práci používam pri zalievaní kávy prst (smiech). V telefóne sa orientujem podľa päťky. Tá je v strede. Naľavo od nej je štvorka, napravo šestka a dole pod päťkou osmička a nula. Hlasový výstup v počítači mi pomáha pracovať. Nasadím si slúchadlá, a keď prechádzam kurzorom po ikonkách na monitore, mužský hlas mi ich prečíta.

Obslúžia ma
Keď prídem so psíkom do potravín, som odkázaný na pomoc predavačiek. Prídem k pokladnici a poprosím ich, aby mi naložili, čo potrebujem. Už ma tam poznajú a sú zlaté. Niekedy sa aj z polcesty vrátim a ony sa smejú, čo som zase zabudol. S nakupovaním nie je vôbec problém, ale rovnako, ako inde, záleží na ľuďoch. A na ich ochote.

Keby nebolo psa
Neviem si predstaviť, že by som po tom všetkom Besi nemal. Strašne som si na ňu privykol, sme spolu 24 hodín. Pes je môj priateľ, parťák a opatrovateľ... S vodiacim psom by som sa mal dostať všade, či ide o doktora, úrad, štátnu alebo súkromnú inštitúciu.

Besi je skvelá
Nikdy neodmietla poslušnosť, jediný raz si ľahla a nechala ma v štichu, keď nás zastihol prudký lejak. Však, Besi? (Pán Nestarec sa dobrosrdečne zasmeje a otočí hlavu smerom, kde na koberci leží Besi.) Občas býva chorá, najmä uši a labky sme už neraz liečili u zverolekára. A toho máme naozaj výborného. MVDr. Macenauer ju ošetruje čiastočne sponzorsky. Dokonca zachránil Besi život, keď ju pohrýzla iná sučka. Polhodina vtedy trvala ako celý môj život... Som mu veľmi, veľmi vďačný!

Funguje na sto percent
Keď sme pri chôdzi sami dvaja, je stopercentná. Funguje ako švajčiarske hodinky. Keď popri mne kráča niekto známy, ide voľnejšie, berieme to rad radom (smiech). Stalo sa mi, že Besi zastavila, lebo vo výške mojej tváre bola prekážka. Ona o nej vedela, ja nie. Poháňal som ju vpred, hneval som sa, prečo stojí. Pohla sa len o centimeter a vtedy na mňa nejaký pán zakričal: Stojte, máte pred sebou hranol!
S Besi môžem chodiť, môžem pracovať, je mojimi druhými očami...

Jarka Virágová
Riaditeľka školy pre vodiacich psov

Škola je súčasťou Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska a vznikla v roku 1993 na podnet pána Imricha Bartaloša, ktorý je sám nevidiaci a svojho prvého psíka si doviezol z Česka. V minulosti sa na Slovensko vozili vodiace psy práve odtiaľ, po rozdelení republík to znamenalo legislatívne problémy navyše. Vidiaci si naozaj len ťažko dokáže predstaviť, čo takýto pes pre zrakovo postihnutého znamená...

„Mladé šteniatka sme do januára tohto roku nakupovali od chovateľov. Oproti štátom, kde už desaťročia fungujú vlastné chovy, sme vo veľkej nevýhode. Základná fáza socializácie, prvé dni psíka prebiehajú bez našej kontroly a nie je to to pravé orechové. Nie je to celkom ono,“ začína svoje rozprávanie pani Virágová.

Výcviková škola pre vodiacich psov praktizuje rodinný typ výchovy psíka. Ten sa dnes v podmienkach, aké sú na Slovensku, javí ako najvyhovujúcejší. Má však aj svoje nevýhody v podobe fixácie psa na svojho vychovávateľa. 

Začiatky v rodine
Vychovávateľmi sú na 98 % laici. Ľudia, ktorí sa v minulosti na výchove psa nepodieľali a robia to navyše dobrovoľne. Šteniatko sa vo veku 7 – 8 týždňov umiestni na jeden rok vo vychovávateľskej rodine. Podľa pani Virágovej je to veľmi záslužná, ťažká a obdivuhodná práca. Vychovávatelia psíkov dostávajú pravidelné inštrukcie, podľa ktorých by mali postupovať. Majú možnosť kedykoľvek zavolať pani Virágovej a jej spolupracovníkom, kontaktovať sa a pýtať.
Socializácia šteniatka prebieha v úplne normálnych podmienkach, psík by mal poznať otvorené schodiská, poštu, banky, zhluk ľudí, fontány, zvony, strieľanie, veľké stroje, treba s ním vyhľadávať situácie, aké si len možno predstaviť. Je to vraj ako s dieťaťom, tento proces je možno rýchlejší, ale nie je o nič menej náročný.

Mesiace u cvičiteľa
Po roku pobytu v rodine nasleduje sedem mesiacov v rodine cvičiteľa, kde pokračuje socializácia psa, ktorý súčasne prechádza špeciálnym výcvikom. Po ňom sa z neho stáva vodiaci pes. Mesiac je na aklimatizáciu v novej rodine a režime, šesť mesiacov na výcvik. Psík si zvyká na pracovný postroj, učí sa obchádzať prekážky a doviesť svojho pána bezpečne a pohodlne na potrebné miesto. Klient musí poznať aspoň približne terén a cestu, musí vedieť, kam chce ísť, aby mohol povelmi vodiaceho psa usmerniť. Ten dokáže majiteľa upozorniť na obrubník, schody, dvere, zúžený priestor, prekážku alebo križovatku. Časom sa dokonca súhra psa a jeho majiteľa zdokonalí natoľko, že stačí, aby klient doma vzal do ruky knihu, dal ju do tašky a pes vie, že pôjdu do knižnice...

Čierne okuliare
„Približne po štyroch mesiacoch je pes natoľko pripravený, že si cvičiteľ nasadí pri chôdzi čierne okuliare. Najskôr raz za týždeň, potom čoraz častejšie. Inak sa správate, keď slepca len hráte a keď skutočne nevidíte. A pes to vycíti. Keď kráčate neisto, vodiaci pes okamžite prevezme iniciatívu a ohľaduplne vás vedie tak, aby ste boli v bezpečí. Keď som s výcvikom začínala, bolo mi z tmy pred očami zle a dva týždne som vracala,“ spomína Jarka Virágová a pokračuje: „Dobre vycvičený pes je pomocníkom aj spoločníkom. Tieto zvieratá sú úžasné!“ 

Majiteľom psa je klient
Pri prideľovaní psa je temperament jedným z rozhodujúcich faktorov. Ak je klient veľmi aktívny, bude mu vyhovovať a stíhať iba aktívnejší vodiaci pes. A naopak. Nový majiteľ znáša aj náklady na stravu a zdravotnú starostlivosť. Na druhej strane, pani Virágová a jej kolektív ľudí sú kedykoľvek pripravení mu poradiť, vycestovať za ním, aby v čomkoľvek pomohli. Raz za rok organizujú spoločné stretnutia majiteľov a psov a okrem toho majú neustálu kontrolu a spätnú väzbu o každom psíkovi, ktorý od nich odišiel k novému majiteľovi.

Výnimočný labrador
Je mimoriadny množstvom vhodných vrodených vlastností. Je absolútne neagresívny, veľmi nekonfliktný a priateľský k ľuďom aj k zvieratám. Má vrodenú inteligenciu, veľmi rád pracuje s človekom, je trpezlivý, tichý a neštekavý. Problematika výcviku vodiacich psov sa datuje od roku 1914 a prvým plemenom bol nemecký ovčiak. Momentálne vedie medzi vodiacimi psami labradorský retriever spolu so zlatým retrieverom.  n

Zopár faktov o škole pre vodiacich psov
- Presné číslo, koľko vodiacich psov Výcviková škola pani Virágovej vychovala a odovzdala, pre nedokonalé záznamy v minulosti nepoznajú, ale bolo ich už okolo 90. 
- Na výcvik využívajú väčšinou plemená labradorský retriever, príležitostne aj zlatý retriever a ich krížence, alebo nemecký ovčiak.
- Ak sa zistí, že štvornohý adept na vodiaceho psa má povahovú vlastnosť,
ktorá nie je vyhovujúca (je príliš aktívny alebo lenivý, neznáša postroj, nechce ťahať), predá sa do bežnej rodiny.
- Keď sa u psíka vyskytne zdravotný problém (najčastejšie je to displázia lakťových a bedrových kĺbov – nevhodné zakrivenie kĺbovej hlavice), psíka darujú a majiteľ sa zaväzuje jeho prípadné zdravotné problémy riešiť u zverolekára na vlastné náklady.
- Škola má medzinárodnú akreditáciu a je jedinou na Slovensku, ktorá je členom Medzinárodnej federácie škôl na výcvik vodiacich psov so sídlom vo Veľkej Británii.
- Vo výcviku vodiacich psov sú absolútnymi špičkami medzi krajinami Austrália, Veľká Británia a USA.
- Povely vpred, doľava, vpravo, preveď cez cestu, ukáž dvere, ukáž schody
vodiaci pes dokonale ovláda.
- O vodiaceho psa môžete požiadať vo Výcvikovej škole pre vodiacich psov, cez krajskú pobočku Únie slabozrakých a nevidiacich alebo cez príslušný sociálny úrad.

Viac sa o Výcvikovej škole pre vodiacich psov, o  jej činnosti, plánoch a výsledkoch dozviete na stránke  www.guidedog.unss.sk.

 

Orginál článok v deníku MARKíZA.

guidedog.unss.sk/sk/o-nas/files/markiza-05-07.jpg